Pukliny

Snehové vločky 

utopené v kapučíne.

Žene bez rukavíc

pukla koža až po srdce. 

***

Mesiac

 Farby mesiaca 

Mohli by sme vyť na mesiac, keby sme mali starý dom kdesi na konci sveta. Hoci ak v zabudnutom vinárskom mestečku, ktorého jadro tvoria domy postavené v renesančnom štýle. Naším jediným susedom by bol biely románsky kostol s olupujúcou sa vypuklou omietkou alebo vinice, na ktorých by sa počas babích liet zachytávali dlhé jemné vlasy pavučín. Pozorovali by sme jasný mesiac na zreteľnej nočnej oblohe. Krvavý mesiac, oranžový, hnedý, šedý, zelenkavý, mesiac s aurou, mesiac ležiaci, špicatý, plný, neúplný…prispôsobený našim náladám, empaticky reagujúci na aktuálne dianie vo svete či na fyzikálne astronomické javy.  

V meste nechávam v noci odhrnuté závesy, aby som lepšie videla na dieťa, ktoré vedľa mňa spí. Vždy ma prekvapí, akou silou mesto ožaruje oblohu. Naša noc je nocou svetla. Žiaľ, nie vďaka mesiacu. Je to vysvietená, žiarivá noc plná elektrosmogu a bezsenných nocí. 

Kalifornský mesiac 

Najkrajší mesiac som videla na ceste zo San Francisca do mesta Santa Monica. Na požičanom aute sme fujazdili nočnou Amerikou a počúvali album J.J. Calea Naturally. Mesiac bol v splne a žiaril ako obrovský aztécky kotúč. Ožaroval naše mladé, vzájomne neopozerané tváre, ktoré sme si nenápadnými pohľadmi zas a znova zröntgenovali. Pri piesni After Midnight sme fajčili ušúľanú cigu a zelekrizovaný životom sa v tom aute odrazu začali vznášať ako pri pôsobení nejakého čara.

Akoby sa mesiac v tú noc zväčšoval stále viac a viac. Narástol hneď o niekoľko konfekčných čísel, keď na pódium móla oslavujúceho storočnicu vyšla Patti Smith. V jej úvodných slovách mólo ožilo, drevené podvaly sa uťahanými vŕzgavými pohybmi ťažkopádne rozkývali. Stála nás tam asi stovka, na tomto magickom koncerte bez vstupného a bez sekuriťákov. A pritom na base hosťoval Flea z Red Hot Chili Peppers!

V tú noc sme spali v spacáku priamo na pláži neďaleko drevenej búdky,  kde sa natáčal Baywatch. Bola to najkrajšia noc môjho života. No nezažmúrila som ani oka. Zdalo sa mi, že sa hlučné vlny Tichého oceánu ku mne približujú stále bližšie, že ma chcú úplne pohltiť. S nastraženými ušami som načúvala šumu blízkeho a predsa tak vzdialeného mesta s prerývaným hukotom policajných sirén. Dúfala som, že nás nikto nenájde, keďže spanie na pláži bolo zakázané. Triaslo ma od zimy a strachu, vetrom naviaty piesok mi vŕzgal pod zubami. 

Magický mesiac

V detskej izbe nám visel na stene maľovaný obraz mesiaca. Opatrne kráčal sem a tam po okenom ráme a tajomne sa pritom usmieval. Ako dieťa ma sprevádzal na mojej ceste z bdelého stavu do sna. Mama ho odkreslila z akejsi detskej knižky a vymaľovala anilínovými farbami. Moje oči k nemu zablúdili vždy, keď som krátko pred spaním hladkala pohľadom všetky dôverne známe predmety. Bol to môj rituál pred ponorením sa do tajomnej ríše sna. A ešte rýchlo odrapotaná verzia "Anjeličku môj strážničku".

Počas školských výletov sa nám pri splne mesiaca so spolužiačkami zosynchronizovala menštruácia. Vtedy sme ešte verili v čarovnú moc mesačných nocí. Nerozumeli sme tomu, prečo mesiac nie je v ženskom rode, keďže sa nám svojou cyklickosťou tak podobá. Vôbec sme sa nehanbili navzájom si zverovať aj tie najosobnejšie tajomstvá týkajúce sa našich tiel. 

Telepatický mesiac

Akoby mesiac počas niektorých nocí vedel čítať naše myšlienky a prepojil nás s ľuďmi, s ktorými nemôžeme byť. Celé dni, týždne, mesiace na nich intenzívne myslíme…Na neopätované lásky, chorých príbuzných, starých ale tak vzdialených priateľov a priateľky…Nečakane sa nám teleportujú do živých snov vďaka telepatickému mesiacu. Vtedy sa mi sníva, že na pláži Santa Monika zbieram staré antické črepy a moje staré lásky vychádzajú z vĺn v podobe dinosaurov. 

Niekedy je mesiac špicatý a ostrý. Vtedy nás jeho ostne od seba opäť o čosi oddialia. Putujeme osamelou nocou každý osve. Cez opustené mestá plné prízrakov a podnikov s blikajúcimi neónovými nápismi s chýbajúcimi písmenkami. Ako na amerických burger-baroch zo šesťdesiatych rokov. Jedna noc v sebe odrazu ukrýva celú večnosť.

Párty mesiac

Na výške som si po jednej párty chcela ustlať v socialistickom pouličnom črepníku. Už dávno v ňom nerástla žiadna zeleň. Len skrášľovacie mestské spolky sa pokúšali oživiť ho sadením vyradených zvädnutých kvetov z kvetinárstiev.  Z črepníka som chcela mať lepší výhľad na mesiac, na víly a škriatkov, ktorí sa z jeho cípu spúšťajú na našu zem. 

Vtedy sme ešte často popíjali víno priamo z plastových fliaš a za každého počasia. Od mačacích hlav pod hradom sa odrážalo svetlo pouličných lámp, keď sme filozofovali o existencii boha a začiatku a konci vesmíru. Alebo sme tam len tak stáli a mlčky pozerali na mesiac a mesto pod nami.

Bojazlivý mesiac

Úplne najviac som sa v noci bála počas nášho road tripu cez Južnú Afriku. Cestovali sme nočnou diaľnicou z mesta Franschhoek do mesta George. Po jej kraji kráčali ľudia v reflexných vestách ale aj bez nich. Ľudia s prázdnym pohľadom miznúci a opätovne sa vynárajúci z tmy. Ako zombíci hľadajúci svoje stratené duše alebo bezcieľne putujúci námesačníci.

Z neba na nich hľadel zarmútený do seba pohrúžený mesiac. Znenazdajky nás na vysvietenej opustenej križovatke zastavil policajt. Nevedeli sme, či je to skutočný policajt alebo či sa za neho len niekto prezliekol, aby nás o všetko pripravil...tak to vraj v Južnej Afrike niekedy chodí.

Mesiac veštec

Niekedy mi mesiac pripomína veštiarsku guľu. Keď ma presiakne náhla túžba nazrieť do budúcnosti, siahnem po tarote. Trikrát za sebou si vytiahnem tú istú kartu symbolizujúcu úplnosť. Môj muž zatiaľ študuje knihu o šachu a snaží sa v nej hľadať indície ďalšieho ťahu. Je to jeho svojská forma predpovedania budúcnosti.

Odkedy sa nám narodilo dieťa, vyšla som si pozrieť mesiac najvýš z našej terasy. Večery trávim sprevádzaním syna z bdelého stavu do spánku. Nikdy som si neuvedomovala, aký neorologicky náročný proces to vlastne je. Syn ešte netuší, čo je to mesiac, ale na vychádzajúce oranžové slnko zvedavo ukazuje malým tučnučkým prštekom. No to je už iný príbeh. 

***