Lapačka snov
Starožlté umývadlo je umiestnené v nenápadnom rohu uprataného bytu. Na čistú podlahu z neho vyteká blatová voda. Bezmocne sa prizerám zväčšujúcej sa mláke a už počas snívania tuším o paralele upchatého umývadla so stavom vlastného vnútra. Na svitaní precitnem s nutkaním, že s emočnou zápchou treba niečo urobiť. Tento sen bol varovným signálom z budúcnosti, hovorím si s tušením, že nezávisle od okamžitého konania alebo letargickej nečinnosti skôr či neskôr príde zaťažkávajúca skúška. A skutočne prišla.
Explózia nákladu potlačených pocitov vtesnaných do slov a nepríjemných gést. Naše pomyselné umývadlo explodovalo kvôli únave, ignorovaniu potrieb, kvôli neznámemu infektu, ktorý v nás už dlho koloval a celkom nám oslabil telo aj myseľ. Možno je niekedy lepšie odtok umývadla profylačne prečistiť. Úprimným rozhovorom alebo pozornejším načúvaním smerom dovnútra.
Pestovanie snov a vízií
Nad budúcnosťou veľa uvažujeme. Plánujeme ju. Racionálne a logicky. Na prehľadné štruktúrovanie máme tabuľky, appky, zvýrazňovače, dlhé zoznamy to do's aj not to do's. Modlíme sa za lepšiu a krajšiu budúcnosť, reflektujeme zmysel či nezmysel tarotových kariet, chodíme na astrologické sedenia. Želáme si spravodlivý, kultúrny svet bez vojen, hraníc, väzníc, autokracie, primitivizmu, svet, ktorý bude ekologicky udržateľný ešte niekoľko tisícročí a nezmení sa na púštnu krajinu bez známok života.
Vízie, sny a intuícia nám iným spôsobom pomáhajú premiestniť sa do paralelnej reality napr. aj počas temných časov, keď je vízia solidárnej, progresívnej, otvorenej a udržateľnej spoločnosti roztrhaná na franforce a napriek naliehaniu budúcnosti skôr ignorantsky kráčame pospiatky.
Predstavy, fantázie, sny či želania sa pravidelným tréningom zhmotňujú do konkrétnejšieho ideového lešenia, ktoré má potenciál ovlyvniť naše bytie v súčasnosti. Nemali byť preto strčené do toho istého vreca ako paranormálne javy. Predstavami o budúcnosti sa líšime, ale v mnohom sme si veľmi podobné/podobní. Väčšinou však namiesto toho, čo si skutočne prajeme, prichádzame na chyby, ktoré nechceme opakovať. Nechcené odložíme, neželané vynecháme a hovoríme, čím sa do budúcnosti chceme vyzbrojiť. Počkať, vyzbrojiť? Akoby každý budúci krok mal byť ťažkým bojom, akoby sme mali so sebou stále nosiť ostré predmety alebo zbrane, byť neustále v strehu v prípade nečakaného útoku. Budúcnosť sa tak stáva čímsi nepoznaným, podozrivým, obávaným, neistým, nespoľahlivým a ľstivým. Aký vplyv má naše súčasné bytie tvorba pozitívnejších “oblejších” vízií budúcnosti?
Most do pozitívnejšej budúcnosti
Americká autorka básní, esejí, knižiek pre deti a fantastiky Ursula K. Le Guin v eseji “Utopyin, Utopyang“ objasňuje tvorbu vízionárskej fantastiky na základe starého čínskeho protikladného ale navzájom sa podmieňujúceho transformatívneho symbolu jin a jang. Le Guinovej knihy sa líšia od negatívnych utópií typu Orwellovho 1984, v ktorom je jin element takmer úplne eliminovaný na úkor autokraticky vládnucemu maskulínne podmienenému elementu jang.
Aj v uznávanej satirickej dystopii anglického autora Aldousa Huxleyho “Brave New World“ je podľa Le Guinovej kyvadlo na vážke princípov naklonené na stranu dominantného jang. V týchto dystopiách tak nedochádza k vzájomnému prelievaniu alebo ovplyvňovaniu princípov, nedochádza tak k pozitívnejšej transformácii spoločnosti, čo koniec koncov ani nebolo ich zmyslom, keďže ich autori súčasnosť kriticko-satiricko-fantasticky preklápali do budúcnosti. Tieto vyhrotené dystopické vízie sú zmrazené v jang bode, z ktorého už niet úniku. Ich postavy viac-menej zostávajú hermeticky uzavreté v hierarchických svetoch poväčšine rozdelených na pasívne masy a vládnucich autokratov.
V anarchistickej sci-fi knihe “Dispossessed” Le Guinová plasticky vykresľuje víziu budúcnosti dvoch susediacich no úplne protichodných planét Urras a Anarres. Pokrokovejší a solidárne zmýšľajúci ľudia pred dvomi stovkami rokov opustili planétu Urras s črtami Zeme fungujúcu na základe patrialchálneho kapitalizmu. Pod vedením revolucionárky Odo si na novej planéte bez existujúcich prírodných zdrojov založili ekologicky udržateľné, rodovo citlivé anarcho-komunity fungujúce na pilieroch striktnej solidárnej ekonomiky, kde vlastniť niečo alebo niekoho predstavuje jeden z najväčších prečinov. Samozrejme, že táto spoločnosť tiež nie je ideálna a každý nový deň ide hlavne o prežitie.
Le Guinová sa snaží písať “oblejšiu”, transformatívnejšiu a neposlednom rade aj feministickejšiu fantastiku, ktorá je aj po jej smrti aktuálnejšia ako kedykoľvek predtým. Jej vízie budujú uveriteľný most do budúcnosti postavený na dobre premyslených, ekologicky udržateľných a solidárnych polieroch. Zvnútornenie niektorých jej vízií budúcnosti dokáže byť veľmi inšpirujúce. Obrazy iných svetov blikajú v podvedomí ešte dlho po zavretí knihy a silne podnecujú k uvažovaniu nad tým, čo bude, keď…
Bez vízií je temno
Vízie sú nesmierne dôležité pre indivíduum ale aj pre spoločnosť. Umenie a kultúra svojim intuitívnym či citlivým prístupom častokrát plnia dôležitú (okrem iného) vizionársku funkciu v spoločnosti. Nastavujú nám zrkadlo a preliačujú ho tak, že smeruje až do budúcnosti. Podobne ako niektoré naše živé sny tak dokážu vysielať varovné signály, týkajúce sa budúceho vývoja. Svet bez slobodného umenia či kultúry by bol aj svetom bez vízií, svetom spiatočníckym a temným.
***
Možno niekedy treba len viac času a priestoru, na stlačenie pulzu intuície, na snívanie (nočné či daydreaming), leňošenie, rozmýšľanie, kráčanie, dýchanie, skrátka aj na polievanie jadierok budúcnosti ktoré už v sebe nosíme. Jej klíčky budú potom chrumkavé, chutné a zdravé. Neohraničujme sa len na krútenie hláv nad odžitým, na varovné signály zo snov, nezbrojme sa do budúcnosti.
Vytvárajme vízie- fantasmagorické, inovatívne, bláznivé, feministické, kvírové, bývajúce len jedny dvere od reality alebo na celkom inej planéte. Postavme vizionárske lešenie, po ktorom budeme chodiť o päť, desať, pätnásť či sto rokov. Určito to ovplyvní naše ďalšie konanie a teda aj to, v akej spoločnosti budeme ďalej žiť.
***
